Prečo neznášam letné dovolenky

 

Lebo nikdy, ale naozaj nikdy neviem, čo si mám zbaliť

To, že sa žena zbalí priamo úmerne tomu, čo potrebuje, je, myslím, iba urban legend (Raz si kamošovej mamy svokra zbalila presne toľko tričiek, koľko jej bolo treba). Ako, naozaj celý Einstein so svojou teóriou relativity by mohol ísť pásť kozy, v pokoji, ak by bol niekto niekedy vymyslel rovnicu, ktorá by vypočítala, koľko potrebuje priemerná žena batožiny, aby v pohode prežila dovolenku. A myslím, že je to neľahká úloha, pretože do úvahy treba brať aj počet príležitostí, ktorým bude vystavená počas tohto času: v hre sú romantické večere, prechádzky, pokojné alebo s kardio podtónom, oblečenie, ktorým chce docieliť, aby ju frajer (už konečne) požiadal po piatich rokoch o ruku, oblečenie, v ktorom bude vyzerať skvele, keď už bude opálená, oblečenie, v ktorom vyzerá dobre, keď je ešte bledá, koľko plaviek si má vziať, pričom treba upozorniť na to, že existujú plavky pre sebavedomú náladu (bikošky a tangáčové gaťky), plavky pre náladu pod psa (celé, najlepšie čierne a sťahovacie), ďalej, koľko kabeliek treba, jednu clutchku, jednu cez plece, YSL-ko kabelku, lebo sa chce predvádzať, ale zase treba aj praktickú, a potom topánky, lodičky, sandále žabky, tenisky. Zoznam ide do nekonečna. Veľmi rada by som túto rovnicu vymyslela a zachránila tak hodiny nervov.

 

Lebo keď prídem na dovolenku, všetci sú už akosi zázrakom opálení. Je to možné?

Idem na dovolenku v prvý júnový týždeň, čo sa považuje za začiatok leta, a všetci vyzerajú ako z titulky vymysleného časopisu Karamelová koža. Buď sú všetci z Brazílie, alebo všetci okrem mňa chodia do solárka, každý druhý deň, 6 mesiacov… Čo sa stalo s teóriou o solárku a rakovine? Som jediná, ktorá nečítala výskum od amerických vedcov z Kalifornskej univerzity, ktorý hovorí, že sa vlastne s tým solárkom zmýlili a bola to iba kačica a že solárková kožička zošúverená ako krk mastifa je vlastne zdravá?!

Viete, aký je to pocit, keď ste jediný bledý človek na pláži? Keď ešte aj ten švédsky pár je o odtieň tmavší než vy? Ten pocit je nahovno! A potom som nútená natrieť sa pod tlakom okolností iba „desiatkou“ a opálim sa najskôr tak, že mám popáleniny, miestami je moja koža fialová, čo má byť podľa všetkých ezo blogov farba duchovna, čo potvrdzujem, pretože tie nadávky, ktoré mi idú z úst, keď na seba kydám kyslú smotanu, sú naozaj z hĺbky duše. Potom sa farba zmení na sýtočervenú, ktorá blondínam fakt nepristane, neskôr sa zošúpem ako háďa a v konečnom dôsledku prídem domov s rovnakou farbou, s akou som odchádzala.

 

Pretože na pláži každý vyzerá super sexi… okrem mňa

Ja viem, nakoniec, nikdy som nezapadala do priemeru, čo tak celkovo, životne, globálne síce považujem za plus, no v tomto prípade je to veľmi dlhé a úzke mínus. Sexi ľudia sú super, keď ich stalkujem na instagrame, lebo sa vždy uchlácholím tým, že tá či oná fotka má len fajn filter a ten sixpack si tam isto dotieňovala šminkami… Viete, keď je to na instagrame, stále si myslím, že je to len také abstraktné. A bum, prídem na pláž a všetko sa zhmotní. Zachváti ma mini depreska a hovorím si – ako mám oddychovať, keď sa furt musím porovnávať?

 

Lebo trojuholníkové plavky

Budem priama: Človeka, ktorý vymyslel trojuholníkové plavky, by som poslala rovno do kosoštvorca. Povedzme si úprimne, trojuholníkové plavky sú super a pekné, keď nemáte prsia väčšie ako päsť alebo keď ich máte umelé a plavky slúžia už iba ako proforma a neslúžia na to, aby držali vaše „baby“ v primeranej výške. Ale čo ja? Ja mám päťky, ja si okolo krku nemôžem uviazať nič, lebo mi to zlomí väzy – a som mladá, škoda by ma bola. Hnevá ma, že sú v podstate iba dva druhy plaviek. 1. Plavky super hot, ktoré zakrývajú menej, ako by bolo dôstojné, majú tenké ramienka a krásne farby a sú to tie plavky, ktoré neoblečiem. 2. Plavky, ktoré oblečiem a keď sa tak stane, cítim sa ako rakúska sedemdesiatnička s veľmi slabým dôchodkom a nulovým zmyslom pre módu, alebo teda estetiku ako takú. A to je nefér, takéto buď, alebo! Ja nechcem byť rakúska dôchodkyňa, a áno, viem, nemám miery 90 – 60 – 90, ale chcem byť sexi! Attencion, diera na trhu! Okamžite si píšem do To Do Listu – nájsť niekoho, s kým vytvorím líniu plus size sexi plaviek. Ďakovať mi budete v lete 2017.

 

Lebo veľa ľudí z toho spravilo gýč

A ja, keď ten gýč vidím, sa cítim trápne aj za nich, ľudí, ktorí ho vytvárajú. Viete, taký ten pocit, ktorý máte, keď pozeráte talentovú šou a sú tam ľudia s vysokým egom a žiadnym talentom… Hovorím konkrétne o gýči v podobe nápisov do piesku. Nápisy v piesku? Prečo!? Koho to zaujíma, že píšeš do piesku? Pošli pohľadnicu, napíš sms, zavolaj, facetimuj, skypuj, whatsupuj, toľko je možností! Mne to príde dokonca až zlomyseľné. Si niekde, kde je slnko a kde je pláž a kde nemusíš pracovať – áno, každý by si to s tebou vymenil, a ty si ešte dáš fotku na brehu mora a do bieleho piesku napíšeš niečo v zmysle (teda bez zmyslu) Karibik 2016 alebo Pozdrav od Janky. Chápem, ty si na dovolenke a ty pochop, že za takýto level gýču je trest vyhostenia tvojej osoby, a teraz slovami Archimeda, z mojich facebookovských kruhov.

 

Lebo ľudia na pláži cvičia alebo behajú

Ok, Vesmír, rozumiem, čo mi chceš naznačiť, keď ja ležím na dovolenke na ležadle, pijem frappé, jem nanuky a ty predo mňa vyšleš premotivovaný pár cvičiaci aštangajogu. Dajú si osem šabľozubých tigrov, dva mostíky a tri pozdravy slnku a potom po svojich odcválajú po pláži a stratia sa v diali, počas toho, ako zapadá slnko… Áno, rozumiem tomu úplne, ale nemusia sa predvádzať! Nech to robia v izbe alebo v telocvični. A len tak pre tvoju informáciu, Vesmír, aj ja si zacvičím na pláži a urobím ten mostík, možno to nebude Golden Gate, možno to bude len taký maličký skromný mostíček, ktorý je už taký, že na zrútenie, ale bude!

 

Lebo korálky z ugandy a šatky z Pakistanu

Ležím na pláži, vidím tieň, už je to ôsmy tieň, ktorý nado mnou stojí za poslednú polhodinu. Som v plavkách, je mi nepríjemne, lebo cítim, že sa mi nikto nepozerá do očí, a v priamom prenose vidím, ako sa stierajú hranice a etický kódex – čiže korektný vzťah predajca-zákazník je kdesi v nedohľadne. Ale nie preto ma to štve, ja len nechcem fejkové rejbeny ani fejkové najky, ani kockované šaty, ani korálky z plastu, ani neónovú kabelu Louis Gabbana sprevádzanú logom Chanela – nie!

 

Lebo pravý uhol

Dobre, predstav si, že si sa prejedla, že si silnejšia alebo si po pôrode, alebo si v objemovke, prosto sú dve veci, ktoré na pláži robíš najradšej. Ležíš na ležadle, ale nie, nemáš opierku zdvihnutú, ani len trošku, ležíš skôr tak, že hlava je vlastne nižšie ako celé telo. Pravý uhol je tvoj úhlavný nepriateľ. Druhá poloha, ktorá je prijateľná – stojíš v mori, ale tak, že ti voda končí pod krkom alebo tesne pod prsiami. Nuž a medzi týmito krásnymi chvíľkami pohody existuje takzvaný tenký ľad. To je ten moment, keď sa musíš postaviť z ležadla (tu totiž pravému uhlu ešte nikto neunikol) a odkráčať do mora, lepšie povedané, musíš odkráčať do hĺbky, ktorá lichotí postave… brrrr.

 

Nič proti deťom, ale

Poznáte tie nadpisy, ktoré niekedy bývajú pred vstupom na pláž: Zákaz vodenia psov, zákaz zakladať oheň, zákaz vyhadzovať odpadky. Ja by som tam pokojne pridala (bolo by to napísané veľkými písmenami) Zákaz behajúcich detí, ktoré svojimi nohami prášia piesok na dospelých ľudí čerstvo natretých olejom na opaľovanie.

Predstavte si, že vyjdete z mora, dávate si pozor, aby ste prešli po tom piesku čo najopatrnejšie a ľahli si čo najopatrnejšie, aby ste nikde nemali piesok. Desať minút schnete, ok, žiaden piesok sa na vašom tele nenachádza, natriete sa olejom, s úsmevom na tvári zaľahnete. Vtom okolo vás prebehne dieťa, beží rýchlo a nekontrolovane a neuvedomuje si, aká spúšť za ním zostáva. Od tohto je horšie už len to, keď si niekto vedľa vás práši uterák a vy sedíte v smere vetra.

 

Pretože mám vždy najhoršie ubytovanie a nikdy nedostanem izbu s výhľadom

Nikdy sa mi nestalo, že by som mala počas letnej dovolenky dobré ubytko, ale nikdy. Myslím si, že je to karma, ale neviem prečo, v poslednej dobe som celkom dobrá, aj Nota bene som si kúpila. Vždy si vysnívam niečo nenormálne a skončím niekde v pivničnej izbe. Hoci, možno prichádzam na to, prečo to tak je. Špekulujem, vymýšľam, prepočítavam, chcem aj lacné, aj dobré, aj all inclusive (alebo ako poniektorí hovoria, all exklusive) a hej, chcem to za 5 korún, porovnávam, škrečkujem… Až sa preškrečkujem na najhoršie možné miesta. Na dovolenke sa skrátka šetriť nemá. Ok, nepôjdem do rezortu, kde stojí noc liter, ale zasa si treba uvedomiť, že je to raz za rok (pokiaľ ste normálna smrteľná bytosť), poťažmo dva plus predĺžený víkend na slovenskom Karibiku, čiže v Komárne. A toto je dôsledok môjho šetrenia na letnej dovolenke:-)

Ženy, prajem vám krásne leto!

Zdielať:
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn