Prečo je Orava pre mňa top

Lebo neviem, kde inde na svete sa vám stane, že prídete na návštevu a pani vám jedno vrecúško pigi čaju vymága v troch šálkach horúcej vody??? (Áno, boli sme na návšteve tri a všetky sme dostali rovnaký čaj.)

Orava je aj miestom, kde prídete do hostinca s jukeboxom (poznámka pre mladé generácie: farebný stroj, do ktorého hodíte 50 centov a môžete si pustiť pesničku na želanie), a keď v tom jukeboxe rozkliknete kolónku „novinky“, je tam Nelly Furtado a jej etno odrhovačka Fly like a bird alebo napríklad Hafanana od skupiny Maduar.

A áno, Orava je to miesto, kde sa nedeje takmer nič, ale ďakujeme Petrovi Saganovi za to, že sa tam aspoň oženil, lebo o kultúrny zážitok majú podaktorí na rok postarané. Maskotom Oravy nie je napríklad medveď alebo vlk, ako by sa žiadalo, ale je ním pološialený chlap, ktorý už 20 rokov chodí na každý kubínsky event s rapkáčom v ruke a s trúbou a otravuje hlukom s dvoma najmenej príjemnými nástrojmi sveta celé osadenstvo.

Orava je aj rodiskom jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, Pavla Országha Hviezdoslava, ktorého ešte nikto nikdy nepochopil a málokto ho vôbec dočítal. No bol to Kubínčan ako lusk, a preto mu v jeho rodnom Vyšnom Kubíne postavili pamätník, v preklade – päť kameňov medzi cestou a maštaľou, kde je napísané: „Tu sa narodil Pavol Orzságh Hviezdoslav.“

Pre mňa je Orava top, pretože sa v každom bedekri pýši vecami, ako je povedzme drevený most. Most je to pekný, ale haló, je to most. Kedysi dávno mala táto stavba pre mňa väčší význam z jedného jediného dôvodu: súčasťou nášho dreveného mosta boli totiž štyri malé stánky predávajúce lacné gýčové skvosty, ktoré sa nosili na prelome milénia. Na osvieženie pamäti – fejkové páperky Helly Hansen alebo tie rifľo/menčestráky, spredu menčestráky a zozadu rifle, a ešte sivé ruksaky, ktoré sa nosili na jedno rameno. A ako deti, keď sme chceli niekoho uraziť alebo podlo ohovoriť, presne tak, ako to len deti vedia, sme hovorili ľuďom, že vyzerajú, ako keby mali veci z mosta. Ale pozor, áno, uznávam, ten most je fajn a v zime sú na ňom svetielka… Takže sa ho napokon oplatí vidieť.

Druhou kvázi pýchou Dolného Kubína sú binárne hodiny – čiže ak má niekto plné zuby svojich ratolestí, stačí ich postaviť pred tie hodiny na sídlisku Bysterec (z Hviezdoslavovho námestia tam prejdete po inkriminovanom drevenom moste) a máte dobrú polhodinu na kávičku.

Veľ kou zvláštnosťou je miesto, kde väčšina ľudí najradšej nakupuje. Londýn má svoju Oxford street, Bratislava obchodné centrá a Orava má poľské trhy. Každú stredu v Jablonke a každú sobotu v meste Nowy Targ. Upozorňujem vás však vopred, sú určené len pre silné povahy a pre vysoko asertívnych až agresívnych jedincov. Hlavne pred sviatkami je to doslova bojové pole. Ja som vždy chodievala na trhy mimo sezóny a zásadne len z recesie, kúpiť si tri kilá krowiek, z čoho som vždy zjedla zhruba dve krovečky, dostala diabetický záchvat a zvyšok som nasilu rozdala alebo nechala na kameň stvrdnúť v špajze. Po krowkách je druhá must have vec z Poľska oštiepok, ktorý je ale fakt dobrý, a ešte si tam zvyknem kúpiť pančuchy, šarkana a obdobné infantilné nesplnené túžby z detstva. Je fakt, že celé nákupy na poľských trhoch sú troška o hubu, pokiaľ máte nekonfekčnú veľ kosť, a to z dvoch dôvodov: 1. Keď prídete k temperamentnému a uziapanému poľskému predavačovi, nemusíte si ani pýtať veľ kosť, trvá mu menej ako tri sekundy, aby odhadol tú vašu. V mojom konkrétnom prípade vždy vyprskne veci typu: „Pre kobietu nejest take veľ ke.“ 2. Keď aj bardzo vadný pán niečo nájde, skúšobné kabínky sú zväčša medzi tými handrami, ktoré predáva.

Každopádne, negatívne spomienky sa vždy dajú vytesniť!

 

Prečo by mohla byť Orava top pre vás

Orava je skvelá v tom, že nemusíte letieť osemsto hodín na druhú polku sveta, aby ste boli „offline“ a naozaj vypli. A to myslím doslova. Je tu niekoľ ko miest, kde naozaj nie je signál – Malatiná, Zázrivá, Srňacie, tam to vždy hapruje. Keď prídete na Oravu, ste prakticky odvšadiaľ za 5 minút v lese alebo na horách a je tu neskutočné nebo. To si ja osobne všimnem a vychutnám vždy. Vystúpim z auta, pozriem sa hore, poviem si waaaw a čučím až dovtedy, kým mi nezačne byť zima, čo je teda dosť rýchlo, pretože Orava je kraj chladný. Ľahko sa stane, že aj počas letnej noci s prehľadom dostanete zápal priedušiek. Osobný tip odo mňa: Ak pôjdete v lete z oravskej veselice, je naozaj zlý nápad ísť sa vyčľapkať do bazéna, lebo alkohol je mocný zmyslový manipulátor a môžete mať pokojne pocit, že je 30 stupňov. Ale nie je! Orava nie je Miami! A teraz kultúrne. Vybrala som niekoľ ko miest, ktoré naozaj treba v týchto končinách navštíviť.

Oravský hrad
Že prečo? No lebo je to hrad a my sme princezné. A preto, že je z neho naozaj krásny výhľad. Patrí medzi najnavštevovanejšie hrady u nás a tento fakt takisto o niečom hovorí. Príjemní sprievodcovia, zaujímavé infošky, výstava zbraní, sekcia s vypchatými zvieratami… Sem-tam vás môže príjemne prekvapiť aj nejaká rytierska bojová scénka a ak by niektorá z vás bola paf do kočiarov (nie detských), je tu aj múzeum šľachtických kočiarov a saní, najrozsiahlejšie na Slovensku! Veľmi populárne sú aj nočné strašidelné prehliadky hradu, osobne som sa zúčastnila iba raz a zaprisahala som sa, že na ňu nabudúce bez lexaurinu nejdem. Ale je to kopec srandy, ak sa rady bojíte.

Oravská galéria
Pre inťošky, ktoré nebaví len tak sa poflakovať. Ja sem chodím tiež, pretože ma vždy prekvapia novou a zaujímavou výstavou tunajších, ale aj cezpoľných umelcov. Oravská galéria je krásna budova, ktorá slúžila ako sídlo Oravskej župy (asi v roku 1686).

Slanický ostrov
Nazývaný aj ostrov umenia, je pozostatkom zo zaplavenej obce Slanica so zachovaným kostolom Povýšenia sv. Kríža (vážne sa tak volá!). Treba tam ísť buď v lete loďou z Námestova, alebo v zime po zamrznutej hladine pešo, čo som na vlastnej koži ešte neskúsila.

 

Lesné špacírovačky

Ak by sa vám žiadalo troška viac prírody.

Veľký Choč
Moja starká vždy hovorievala, že radšej bude s kávou na terase pozorovať Choč, ako sa naň štverať, a ja s ňou súhlasím, ale ak ste turistiky chtivé, tak Choč je to pravé orechové… Verte mi, že sa hore oplatí vyštverať, pretože ten široký panoramatický záber na takmer celé severné Slovensko stojí za tú zničenú frizúru a zablatené botičky.

Vyšnokubínske Skalky
Pre ľudí, ktorí sa iba hrajú, že majú radi turistiku – ako som naprí- klad ja, odporúčam veľmi príjemnú prechádzku na Vyšnokubínske „Mám k Zázrivej špecifický vzťah kvôli svojej babke, železnej lady.“ lifestyle Oravská udalosť roka – Saganova svadba. Za mnou výhľad na Choč Pod Skalkou s koníkom. skalky, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na Choč a pridaná hodnota, že ste sa aj prešli. Keď som bola na základnej škole, zobral nás tam pančel (to je skratka pre pán učiteľ, ktorú využívajú adolescenti) a hovoril nám, že tam sú pozostatky po zaniknutom hradisku z doby bronzovej. Mne stačila malá ukážka šperkov z doby bronzovej a bol to môj prvý a jediný popud stať sa archeologičkou.

Zázrivá
Alebo raj syrových korbáčikov, je jedna úžasná dedina, ktorú sa podľa mňa oplatí navštíviť opäť kvôli nádhernej prírode. Mám k Zázrivej špecifický vzťah kvôli svojej babke, ktorá taktiež vyrába syrové korbáčiky a je to moja železná lady. Popasuje sa so všetkým, má 75, laptop, s ktorým neviem robiť ani ja, má svoje auto a vždy sa vie vynájsť, čo je určite vďaka jej zázrivskému temperamentu, takže oplatí sa tam ísť aj kvôli takýmto ľuďom.

Zdielať:
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn